2.narodeniny.

                             
                                                        Pôvodne som si myslela, že budem prispievať častějšie, ale.....
                                                        ..... nejde to tak ľahko. Niekedy.
                                                       Som vďačná aj za to málo.
   

Nedeľa.

                                   Pokojná a tvorivá.

Dostala som....

                                               ....v práci.
                                                Od pani, ktorej tatínek bol cukrár  a zostal  jej jeho zošit z receptami z roku 1922.
                                                Aj na tieto linecké.
                                                .
                                                .
                                                .
                                                Nečakané radosti.

Hudba týchto dní....

Viem, diaľka je blízka.
Viem, že ten, kto prehrá, tak získa.
Viem, to, čo som prešiel, mám pred sebou.
Viem, všetko sa dá povedať aj bez slov.

Toľko samoty aj stretnutí,
zdá sa, že život mám už prežutý.
No pod krížom padli aj väčší chlapi,
vždy nás niečím prekvapí

Viem, koľko sĺz má smiech.
Viem, najmenej vidíme zo striech.
Viem, že najvyšší som na kolenách.
Viem, tvár nastaví len ten, kto ju má.

Toľko samoty aj stretnutí,
zdá sa, že život mám už prežutý.
Na stole však nechá nové mapy,
vždy nás niečím prekvapí.
...

Felix Ján Tkáč/Jozef Husovský
Prekvapenie

Po 15 rokoch....

.... odchádzam z práce....idem o dom ďalej, a to doslova.
Dostala som ponuku, premýšľať nebolo treba, vedela som hneď, že to chcem....vlastne som na to čakala....:-)
Tak to je.

Za celkovo menej, viac práce. Ale budem sama sebe paňou.
Reakcie kolegov rôzne ...ale vskutku nikto neprekvapil....:-)
Posledné 2 týždne v starej práci....

Ako som bola v divadle.

V sobotu sama doma.
Plánov veľa, čo všetko potrebujem a chcem stihnúť.
A ničoho som sa nechcela vzdať.
Večer o šiestej divadlo v Bratislave.
Stále som mala pocit, že to stíham.
Až keď som po diaľnici švihala 140, vedela som, že som to prehnala....so všetkým.
Do SND som dorazila o 3 min šesť spotená, zadýchaná, bez pančúch, v balerínach, tie som si pri šatni ešte rýchlo prezula....:-)
Kamarádka sa obetovala a čakala ma pred vchodom s lístkom.
Celé prvú polovicu predstavenia som sa z toho stresu spamätávala.
Ach.
Píšem si to tu pre seba....snáď mi to nabudúce pomôže. 

Inak krásne, stojí za to vidieť.

A turecké hrebíčky sú od mamy zo záhrady.

1. narodeniny...

                                                   .... môjho blogu, čoby osobného publikovatelného denníka....:-)
                                                                Ďakujem všetkým, ktorý sa zastavili a komentovali, i tým ktorý sa jen zastavili. 

                                                               30.4. sa na Slovensku na čarodejnice moc "nehraje", teda aspom u nás.
                                                               V mojom živote sa však v tento deň už opakovane udiali veci, na ktoré nezabudnem...pretože nechcem alebo
                                                               pretože sa nedá, hoci by som aj chcela......ale s čarodejnicami to určite nesúvisí....:-)
                                                               Takže hor sa do ďalšieho roku.
  

Stretla som ich....

                                         ...včera, cestou z práce. 

                                         Nahradili žeruchu, ktorej sa nedarilo.
                                                      Dnes ráno, odchádzam do práce a synáčik na mňa kričí: " Mami, pojď se podívat, ta řeřicha vykvetla...."
                                                      V rýchlosti sa snažím pochopiť, keď sa ozve:" Ahááá, to není řeřicha, to jsou sedmikrásky...." 
                                                      No, nie je s ním až také márne......:-)
                                               

Keď k nám svieti.

                                          Pred koncom roka.
                                                       Zasa sama doma. (Synáčik v Beckove.)
                                                       Konečne možnost, robiť niečo, čo nemusím.

                                                   
                                             Trebárs balzamy  pre moje drahé....K,M,J.

Čerešňový víkend.

Nemala som na voľný víkend žiadne veľké plány....nezvyčajne.
Až mi v piatok pristala doma banánová krabica čerešní.....
Kôstkovač ma zradil po prvej dávke.Takže potom všetko pekne ručne.
Bublanina je /bola/ v Krkonošiach.
Lekvár a čerešňový páj chladne, nanuky sa mrazia a časť čerešní /už len nepatrná/ ešte čaká na svoju chvíľu v chladničke...takže neviem, že by štrúdla....

Prípravy.

 Po dvoch dňoch v práci, zase doma ....imunitný systém štrajkuje...hrozne chraptím a synáčik sa ma pýta, prečo nemôžem hovoriť ako predtým..."mami, vždyť si to uměla" a dáva mi dobré metodické rady ako napr. "pořádně si odkašlej..."....a tak.
Prednison moc nezafungoval, tak od dnes Augmentin...

Ale mám radosť z balíčku.Objednané v pondelok v noci a v stredu krátko po obede už bol tu.Super rýchly obchod bez skúšania a behania.
Ružovú kravatu vraj nedá...ale ostatné by ušlo...tak uvidíme...ešte boty....
Slávnosť, bude o týždeň v nedeľu ....(aj krstnú sviečku opatrovanú 9 rokov, sme nakoniec našli)...tešíme sa .....aj na tú júlovú....K+B ...vieme.....:-)

Nedeľný obed.

Že na obed chce "řízky".Po mojom dotaze, či pomôže... vraj bude klepať...
"A obalovať?"
"Mami, to jsem ještě nikdy nedělal." 
Nakoniec to zvládol úplne sám...všetky. Ja som len fotila.
Jeho tatínek obaloval "řízky" prvý krát , keď mal 40, no moja vina to nebola....:-)
Má 30 ročný náskok ....:-)

Dôkaz...

...že "se opravdu jenom válím"....:-)

Keď telo protestuje.

 Neboj Evi, nie je to post o jedle.:-)
Len som od včera doma a mám čas fotiť aj také veci (domáce vajíčka, domácí kváskový chleba, pažitka z mini balkónovej záhradky, len reďkovky sú z nemenovaného nemeckého obchodného reťazca :-))

Bolo toho asi ( teda určite)  viac ako som zvládla uniesť.
Infektolog povedal, že sa nemusím znepokojovať...Herpes zoster v netypickej lokalizácii...
Vedome som si zakázala, čokoľvek podnikať. 
V pyžame celý deň...postel...gauč...háčik  a tak.