Viem, diaľka je blízka.
Viem, že ten, kto prehrá, tak získa.
Viem, to, čo som prešiel, mám pred sebou.
Viem, všetko sa dá povedať aj bez slov.
Toľko samoty aj stretnutí,
zdá sa, že život mám už prežutý.
No pod krížom padli aj väčší chlapi,
vždy nás niečím prekvapí
Viem, koľko sĺz má smiech.
Viem, najmenej vidíme zo striech.
Viem, že najvyšší som na kolenách.
Viem, tvár nastaví len ten, kto ju má.
Toľko samoty aj stretnutí,
zdá sa, že život mám už prežutý.
Na stole však nechá nové mapy,
vždy nás niečím prekvapí.
...
Felix Ján Tkáč/Jozef Husovský
Prekvapenie
...tak, tak...
OdpovedaťOdstrániťOch, Félix, Félix...
Dobrého veľa nebýva.....:-)
Odstrániť