Ako som bola v divadle.

V sobotu sama doma.
Plánov veľa, čo všetko potrebujem a chcem stihnúť.
A ničoho som sa nechcela vzdať.
Večer o šiestej divadlo v Bratislave.
Stále som mala pocit, že to stíham.
Až keď som po diaľnici švihala 140, vedela som, že som to prehnala....so všetkým.
Do SND som dorazila o 3 min šesť spotená, zadýchaná, bez pančúch, v balerínach, tie som si pri šatni ešte rýchlo prezula....:-)
Kamarádka sa obetovala a čakala ma pred vchodom s lístkom.
Celé prvú polovicu predstavenia som sa z toho stresu spamätávala.
Ach.
Píšem si to tu pre seba....snáď mi to nabudúce pomôže. 

Inak krásne, stojí za to vidieť.

A turecké hrebíčky sú od mamy zo záhrady.